Intelektuál, a predsa idiot

Nassim Taleb
Medium.com
Překlad: Postoj.sk
6.října 2016

 

Autor je americký spisovateľ, odborník v odbore pravdepodobnosti, finančnej matematiky.

Pôvodný text: The Intellectual Yet Idiot. Text je úryvkom z textu N. Taleba Skin in the Game [S kůží na trh]

 

Po celom svete, od Indie cez Veľkú Britániu po Spojené štáty, sme svedkami vzbury proti uzavretému kruhu úradníkov tvoriacich politiku a novinárskych „insiderov“, ktorí nechodia s kožou na trh.

Je to vzbura proti triede paternalistických polointelektuálnych odborníkov s diplomom z Ivy League, Oxfordu, Cambridge alebo s inou vzdelávacou visačkou, ktorí nám ostatným hovoria 1) čo máme robiť, 2) čo máme jesť, 3) ako rozprávať, 4) ako rozmýšľať… a 5) koho voliť.

Problém je, že v tomto prípade jednookí nasledujú slepých: títo samozvaní členovia „inteligencie“ nevedia „na Kokosovom ostrove nájsť kokosové orechy“, teda nie sú dosť inteligentní na to, aby definovali inteligenciu, a točia sa v kruhu. Ich hlavnou schopnosťou je prechádzať testami, ktoré vytvorili ľudia ako oni.

Ich psychologické štúdie sa testami potvrdzujú v menej ako 40 percentách, po 30 rokoch fóbie z tukov otočili a v stravovaní už dnes radia opačne, ich makroekonomické analýzy fungujú horšie ako astrológia, dosadili Bernankeho, pre ktorého bol risk manažment španielskou dedinou, ich farmaceutické testy sa potvrdzujú v menej ako tretine prípadov… Ľudia majú plné právo spoliehať sa viac na inštinkty svojich predkov a počúvať svoje babičky (alebo Montaigna a podobných klasických mysliteľov) s lepšou minulosťou, ako majú títo strategickí hlupáci.

Títo akademickí byrokrati, ktorí sa cítia na to, aby riadili naše životy, nie sú precízni ani v medicínskych štatistikách, ani v tvorbe politiky. Nevedia rozoznať vedu od scientizmu – ten v ich očiach vyzerá v skutočnosti vedeckejšie ako skutočná veda. (Napríklad ľudia ako Cass Sunstein a Richard Thaler nás chcú postrčiť k nejakému druhu správania, ale veľa z toho, čo klasifikujú ako „racionálne“ alebo „iracionálne“, pochádza z ich nesprávneho pochopenia teórie pravdepodobnosti a kozmetického použitia modelov prvého rádu.) Takisto sú náchylnejší pliesť si súbor pre lineárnu agregáciu s jej zložkami, ako sme videli v kapitole rozširujúcej menšinové pravidlo.

IYI (Intelektuál, a predsa idiot, Intelectual Yet Idiot) je produktom modernity. Jeho výskyt sa preto rýchlejšie rozšíril od polovice 20. storočia a dnes dosiahol svoje miestne „supremum“ spolu so širokou kategóriou ľudí, ktorí nechodia s kožou na trh a vtrhli do mnohých profesií. Ako k tomu došlo? Dnes je úloha vlády v mnohých krajinách jednoducho päť- až desaťkrát väčšia, ako bola pred sto rokmi (vyjadrené v percentách HDP). IYI sa v našich životoch zdá všadeprítomný, ale stále je malou menšinou a zriedka ho vidieť mimo špecializovaných brožúrok, think-tankov, médií a univerzít – väčšina ľudí má riadne zamestnania a mnohé z nich nedávajú IYI veľa príležitostí.

Dávajte si pozor pred poloerudovaným, ktorý sa považuje za erudovaného. Má ďaleko od toho, aby sám od seba odhalil faloš.

IYI poškodzuje všetkých ostatných tým, že robí veci, ktorým nerozumie, bez toho, aby si čo i len uvedomil, že jeho chápanie môže byť obmedzené. Myslí si, že ľudia by sa mali správať podľa svojich záujmov a že ich záujmy pozná, hlavne ak sú to „sedláci“ alebo anglická neotesaná trieda, ktorá hlasovala za brexit. Ak plebejci spravia to, čo dáva zmysel im, ale nie jemu, IYI ich označí za „nevzdelaných“. To, čo my všeobecne nazývame účasťou na politickom procese, on pomenúva dvomi spôsobmi: „demokraciou“, ak je to v súlade s IYI, a „populizmom“, ak sa plebejci opovážia hlasovať v rozpore s preferenciami IYI. Zatiaľ čo bohatí ľudia veria v systém jedného hlasu za každý zdanený dolár, humánnejší jedinci v jeden hlas na jedného človeka, Monsanto (americká agrochemická spoločnosť, pozn. prekl.) v jeden hlas na jedného lobistu, IYI verí v jeden hlas za každý titul z Ivy League s istou prístupnosťou pre zahraničné elitné školy a doktoráty, keďže aj takí sa v klube zídu.

 

 

Čo sa týka spoločenskosti, IYI odoberá The New Yorker. Na Twitteri nikdy nepoužíva nadávky. Rozpráva o „rovnosti rás“ a „ekonomickej rovnosti“, ale nikdy nepôjde na pivo s taxikárom, ktorý je príslušníkom menšiny (opäť: vyjsť s kožou na trh je pre IYI niečo cudzie). Vo Veľkej Británii ho oklamal Tony Blair. Moderný IYI sa osobne zúčastnil aspoň na jednej konferencii TEDx alebo si aspoň dve pozrel na Youtube. Nielenže bude voliť Hillary Clintonovú, pretože vyzerá zvoliteľne a pre ďalšie podobné zacyklené dôvody, ale každého, kto tak neurobí, považuje za duševne chorého.

IYI má na svojej poličke výtlačok prvého vydania Čiernej labute (kniha Nassima Taleba, pozn. prekl.), ale mýli si neprítomnosť dôkazov s dôkazmi neprítomnosti. Je presvedčený, že geneticky modifikované organizmy sú „veda“ a že „technológia“ sa nelíši od bežného chovu, keďže nemá problém pliesť si vedu so scientizmom.

Je typické, že logiku prvého rádu chápe IYI správne, ale nie pravidlá druhého (alebo vyššieho) rádu, čím sa stáva úplne nekompetentným pre zložité oblasti. Z pohodlia svojho domu na predmestí s dvojgarážou obhajoval „odstránenie“ Kaddáfiho, lebo to bol „diktátor“ – bez toho, aby si uvedomil, že odstránenie bude mať dôsledky (pripomeňme si, že nechodí s kožou na trh a neplatí za svoje činy).

Historicky vzaté sa IYI mýlil vždy: pri stalinizme, maoizme, geneticky modifikovaných organizmoch, Iraku, Líbyi, Sýrii, lobotómii, urbanizme, strave s nízkym obsahom sacharidov, strojoch na cvičenie, behaviorizme, trans tukoch, freudianizme, teórii portfólií, lineárnej regresii, gaussianizme, salafizme, modelovaní dynamickej stochastickej rovnováhy, domových projektoch, sebeckom géne, Berniem Madoffovi a p-hodnotách. Ale je presvedčený, že jeho momentálna pozícia je správna.

IYI je členom klubu, aby získal privilégiá pre cestovanie. Ako sociálny vedec používa štatistiky bez vedomia toho, z čoho sú odvodené. Keď je vo Veľkej Británii, chodí na literárne festivaly. K steaku si dáva červené víno (nikdy nie biele). Býval presvedčený, že tuky sú škodlivé, teraz úplne otočil. Berie statíny, lebo mu to nakázal lekár. Nevie pochopiť pojem ergodicita, a keď mu to niekto vysvetlí, čoskoro to zabudne. Nepoužíva slová jidiš, ani keď hovorí o obchode. Študuje gramatiku predtým, než sa naučí jazyk. Má bratranca, ktorý pracoval s niekým, kto pozná Queen. Nikdy nečítal Frederica Darda, Libania Antiocha, Michaela Oakeshota, Johna Graya, Amiana Marcellina, Ibn Battutu, Saadiaha Gaona ani Josepha De Maistreho. Nikdy sa neopil s Rusmi. Nikdy nepil do toho momentu, keď sa začali rozbíjať poháre (alebo stoličky). Nepozná ani len rozdiel medzi Hecate a Hecuba. …

Nevie, že neexistuje rozdiel medzi „pseudointelektuálom“ a „intelektuálom“, ak sa nechodí s kožou na trh. Za posledných päť rokov aspoň dvakrát spomenul kvantovú mechaniku v rozhovoroch, ktoré nemali nič spoločné z fyzikou.

V každom okamihu vie, čo jeho slová a skutky robia s jeho reputáciou.

A najjednoduchší znak: ani len necvičí s činkami.

PS: Z reakcií na tento článok som zistil, že IYI má pri čítaní problém rozlíšiť satirický a doslovný zmysel.

PPS: IYI si myslí, že táto kritika IYI znamená, že „každý je idiot“. Neuvedomuje si, že – ako sme už povedali – jeho skupina reprezentuje úzku menšinu. IYI sa neradi nechávajú spochybňovať, a hoci zaobchádzajú s ostatnými ľuďmi ako s podradnými, nemajú radi, ak sa prúd obráti opačným smerom (Francúzi to nazývajú arroseur arrosé). (Napríklad Richard Thaler, spoločník nebezpečného advokáta geneticky modifikovaných organizmov Cassa Sunsteina, interpretoval tento text slovami „nie je veľa neidiotov, ktorí sa nevolajú Taleb“. Neuvedomil si, že ľudí ako on je menej ako 1 percento, či dokonca ako 0,1 percenta populácie.)

 

Komentář: Z článku Postnihilismus – šablona toho, kam směřujeme

Výše popsaný proces je velmi podobný tomu, co Bob Altemeyer, bývalý profesor psychologie na univerzitě v Manitobě, studoval po celá desetiletí. Opakovaně narážel na stejné překvapivé výsledky.

S pomocí dotazníků a měření objevil podskupinu, která neustále vykazovala vysokou míru dodržování tradic a sociálních norem, které jsou vnímány jako podporované společností a jejími ustavenými autoritami, spolu s přesvědčením, že i u ostatních v jejich společnosti by mělo být vyžadováno dodržování těchto norem.

Konkrétně, tato podskupina subjektů trvale dosahovala vysokých hodnot ve třech následujících věcech:

    1. Autoritativní podřízení – vysoký stupeň poslušnosti vůči autoritám, které jsou vnímány jako uznávané a legitimní ve vaší společnosti.
    2. Konvencionalismus – vysoký stupeň dodržování tradic a společenských norem, které jsou vnímány jako podporované společností a jejími zavedenými autoritami, a přesvědčení, že ostatní, kteří jsou součástí společnosti, by také měli být povinni dodržovat tyto normy.
    3. Autoritativní agrese – obecná agresivita namířená proti deviantům, okrajovým skupinám a dalším lidem, kteří jsou podle zavedených autorit vnímáni jako cíle.

Altemeyer vytvořil termín „autoritářští stoupenci pro jednotlivce, kteří dosáhli vysokého hodnoceni u tři výše uvedených proměnných.

Všimněte si zejména třetí proměnné: autoritativní agrese. Stoupenci nejen že následují autority, ale současně jsou také hlavními vymahači zavedeného řádu. Mají sklon podrobit se autoritám, ale také k projevování agresivity vůči těm, kteří oponují jejich názorům.

Autoritářští stoupenci nejsou ve své podstatě dobří ani špatní. Prostě se podřídí a prosazují zavedený pořádek. Je-li zavedený pořádek dobrý, budou silou pro dobro; pokud je zavedený pořádek špatný, budou silou pro zlo.

Altemeyer objevil autoritativní osobnosti před několika desetiletími a původně je nazval ,pravicoví autoritářiʻ [Right Wing Authoritarians] (RWA) pravděpodobně proto, že v té době byla dominantní autoritou pravice a proto se jednalo o ideologii, která v té době přitahovala autoritáře. Altemeyer později zjistil, že také existují levicoví autoritáři [Left Wing Authoritarians] (LWA).

Nezáleží na významu ideologie, ale na její převaze. Včera to byl pravicový konzervatismus, dnes je to levicový liberalismus.

Protože pro autoritáře není důležitá ani tak samotná podstata ideologie (myšlenky a hodnoty které brání), ale její převaha a legitimita, mohou proto se stejnou lehkostí přijmout včerejší utlačující většinu s jakou přijmou dnešní utlačující menšinu. Můžete najít stejnou autoritářskou osobnost, jak nejdříve pronásleduje homosexuály v osmdesátých letech (kdy byla homofobie více rozšířenější), aby zítra pronásledoval heterosexuály, protože je to nová dominující doktrína.

Autoritáři nezměnili své názory, pokaždé podporovali převažující autority. Jediné, co se změnilo je, že v minulosti byla dominantní konzervativní ideologie a dnes je to ,liberalismusʻ. Takže pokud dnes s údivem pozorujete, jak mnoho takzvaných mediálních ‘celebrit’ z veřejného života vyjadřuje podporu sebedestruktivním hnutím typu ‘Refugees Welcome’ nebo ‘Extinction Rebellion’ a organizacím bojujícím za evropské hodnoty nebo práva LGBT osob na adopci dětí, přestaňte se divit. Autoritářští stoupenci to prostě jinak neumí. Což je samozřejmě neomlouvá, ale mělo by vám to alespoň přinést pocit porozumění a odpuštění těm členům naší společnosti, kteří nemají tolik inteligence a selského rozumu, aby prohlédli rozsáhlou manipulaci obyvatelstva. Svůj nový svět si budeme muset vybojovat bez nich – a dost možná i proti nim, pokud by snad nakonec neotočili a vyšli ‘s kůží na trh’.

 

Související články:

image_pdfimage_print
  •  
  •  
  •  
  •  

Leave a Reply

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.