Materializmus a Covid-19: Memento mori, alebo láska vo veku koronavíru

Michael Prescott
MichaelPrescott.typepad.com
Preklad: NaSeveru.org
9.apríla 2020

 

V posledných týždňoch som sa naučil nezverejňovať na Facebooku nič, pretože ľudia to prijímajú ako od nenávistca, keď len toľko navrhnem, že by sa okrem miery úmrtnosti na koronavírusy mohla zvážiť aj ďalšia stránka veci. Preto tu nebudem otvárať Pandorinu skrinku, snáď len s výnimkou toho, že risk manažment zahŕňa skúmanie rôznych faktorov, nielen verejného zdravia. Sila hospodárstva, stabilita spoločnosti, výskyt psychických chorôb a počet úmrtí pri iných chorobách – to všetko sú platné faktory, ktoré treba zohľadniť.

Čisto epidemiologický prístup má nevyhnutne zúžený pohľad. Neprinesie nám veľa úžitku zachraňovať povedzme tisíce životov od Covid-19, ak sme náš národ odsúdili na desať alebo viac rokov chudoby. Chronická nezamestnanosť, bankroty a vyvlastnenia, strata trhu podnikov a celoživotných úsilí, ktoré predstavujú … tu nejde o triviálne následky. To všetko má dôsledky na verejné zdravie.

Ale ako všetko v živote, aj toto prejde, hoci to môže zanechať za sebou veľkú hospodársku krízu (a pre tých, ktorí sa domnievajú, že ekonomické čísla sú „iba štatistické údaje“, ako som sa dozvedel veľmi vrúcne online, sa čoskoro naučia, aké skutočné môžu byť tieto štatistiky.)

Čo ma zaujíma v kontexte s mojím blogom je jedna zaujímavá skutočnosť, že sa zdá, že veľké množstvo ľudí v západnom svete je absolútne prekvapených, keď zistili, že sú v skutočnosti smrteľní. Realita ich vlastného zániku pre nich evidentne nikdy predtým nebola celkom jasná a teraz ich naplňuje existenčným strachom.

Práve tu sa ako užitočné ukazuje štúdia posmrtného života. Mnoho ľudí chce povedať:

Načo sa znepokojovať tým, čo nasleduje po smrti? Zistím, až keď budem mŕtvy.

Problémom tohto postoja je však to, že vás necháva zle pripravených čeliť vašej vlastnej smrti (akokoľvek vzdialená táto perspektíva môže byť – a vzhľadom na údaje o úmrtnosti na Covid-19, ktoré sa neustále revidujú smerom nadol, je celkom jasné, že toto je v skutočnosti v súčasnosti vzdialená možnosť).

Žijeme pozoruhodne pohodlný a vystlaný život v 21. storočí, aspoň v rozvinutom svete. Zdá sa, že predpokladáme, že budeme žiť večne alebo sa dosiahneme k stovke – hoci je pre mňa ťažké pochopiť, prečo by niekto chcel žiť tak dlho a s nevyhnuteľným úpadkom duševných a fyzických schopností. Strávil som dosť času okolo seniorov s demenciou, aby som vedel, že tomuto výsledku je dobré sa vyhnúť za každú cenu.

Tento vírus s nadmernou publicitou podávaný ako čierny mor s ebolou v zombie apokalypse a všetko zarolované v jednom, kde zameriava našu myseľ na naše príliš ľudské obmedzenia. A mnoho ľudí je očividne na toto odhalenie nepripravených a vystrašilo sa. Čistá úroveň paniky nad vírusom so zhruba 0,6% úmrtnosťou sústredenou hlavne na starších a slabých ľudí je smiešna. Je to však pochopiteľné, ak si uvedomíme, že sme emocionálne, psychologicky a spoločensky nepripravení na riešenie našej vlastnej úmrtnosti, pretože sme sa tejto otázke tak dlho vyhýbali.

V stredoveku ľudia nosili medailóny s nápisom memento mori, často s vygravírovaným dizajnom lebky. Preklad znamená: Pamätajte na svoju vlastnú smrť. Človek by si nemyslel, že ľudia v stredoveku, ktorí čelili chronickým morom a hladomorom a ktorých dĺžka života bola kratšia ako štyridsať rokov, by potrebovali takéto pripomenutie. Možno ale nie. Sme to však určite my, čo to dnes potrebujeme.

Covid-19, materializmus, memento mori

Všetkým tým skeptikom, materialistom, cynikom a rozmanitým kreténom, ktorí tvrdia, že zameriavanie sa na život po smrti je niečo morbídne, neurotické a neproduktívne, povedal by som toto:

Niektorí z nás sa pripravovali na náš nevyhnutný zánik a sú s tým vyrovnaný v mieri. Iní žijú v neustálom popieraní. Ktorý z nás je lepšie pripravený vysporiadať sa so súčasnou panikou? Ktorý z nás to dokáže udržať v perspektíve? Ktorý z nás je spokojný so skutočnosťou našej smrti (áno, je to FAKT) a ktorý z nás dvoch je ochromený strachom?

Existuje skutočná výhoda spočívajúca v štúdiu dôkazov o živote po smrti. Ukáže sa to, až keď zvyšok spoločnosti topiaci sa v materializme, hédonizme a narcizme, náhle zistí, že smrť nie je len pre „iných ľudí“, ale aj pre nich. Za týchto okolností môžu tí z nás, ktorí sú intelektuálne a duchovne pripravení, nasledovať nadčasovú radu Rudyarda Kiplinga:

Ak si dokážete udržať hlavu, keď ju všetci okolo vás strácajú, a obviňujú vás z toho …

Zachovajte pokoj a pokračujte ďalej. Pravdepodobne prežijete Covid-19. Ak sa tak nestane, môžete sa tešiť na ďalší svet.

Ospravedlňujem sa Gabriel García Márquez.


Ďalšie články:

 

Sott archív: Memento mori, or love in the age of corona

Print Friendly, PDF & Email
Sdílejte

Leave a Reply

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

blank