Je vakcína proti koronavírusu tikajúcou časovanou bombou?

Dr.Doug
Aletho News
Preklad: NaSeveru.org
Dátum: 29. duben 2021

 

Bude vakcína proti SARS-CoV-2 skutočne zhoršovať problém? Aj keď to nie je isté, všetky súčasné údaje hovoria o tom, že táto vyhliadka je skutočnou možnosťou, ktorej je potrebné venovať osobitnú pozornosť. Ak zostanete čítať ďalej, vysvetlím vám prečo.

Najskôr nechajme bokom debatu okolo témy, či vakcíny fungujú a možnosti negatívnych zdravotných následkov v dôsledku zložiek vakcíny. Bez ohľadu na to, kde stojíte v otázke očkovania, nežiadam od nikoho, aby v tomto bode kapituloval. Žiadam iba, aby bola táto otázka odložená nabok, pretože v tomto prípade je tento argument úplne irelevantný. Dokonca aj bez toho, aby sme do diskusie o vakcínach pribrali ďalšie sporné otázky je vakcína proti koronavírusu veľmi nebezpečné podujatie vďaka zvláštnemu mechanizmu trójskeho koňa, ktorý je známy ako vystupňovanie imunity – Antibody Dependent Enhancement (ADE). Bez ohľadu na to, aké má kto presvedčenie o vakcínach je potrebné tento bod uznať. V zostávajúcej časti tohto článku vysvetlím, ako funguje ADE a aké budúce riziká to môže priniesť.

Aby vakcína fungovala, je potrebné stimulovať náš imunitný systém, aby produkoval neutralizujúcu protilátku, na rozdiel od protilátky, ktorá ne-neutralizuje. Neutralizujúca protilátka je taká, ktorá dokáže rozpoznať a viazať sa na určitú oblasť („epitop“) vírusu a ktorá následne vedie k tomu, že vírus buď nevstupuje do vašich buniek alebo sa nereplikuje.

Neneutralizujúca protilátka je protilátka, ktorá sa môže viazať na vírus, ale z nejakého dôvodu protilátka nedokáže neutralizovať infekčnosť vírusu. Môže k tomu dôjsť napríklad vtedy, ak sa protilátka neviaže dostatočne pevne na vírus, alebo je príliš malé percento povrchu vírusu pokrytého protilátkou, alebo nie je dostatočne vysoká koncentrácia protilátky. V zásade existuje určitý druh generickej väzby protilátky na vírus, ktorý však nedokáže vírus neutralizovať.

V prípade niektorých vírusov, ak osoba v sebe ukrýva neneutralizujúcu protilátku proti vírusu, môže následná infekcia vírusom spôsobiť, že u tejto osoby vyvolá závažnejšiu reakciu na vírus v dôsledku prítomnosti neneutralizujúcej protilátky. To ale neplatí pre všetky vírusy, iba pre niektoré. Toto sa nazýva ADE (Antibody Dependent Enhancement) a je častým problémom pri vírusoch žltej horúčky, eboly, HIV, RSV a skupiny koronavírusov. Tento problém s ADE je v skutočnosti hlavným dôvodom, prečo zlyhali mnohé predchádzajúce pokusy s vakcínami pre iné koronavírusy. Hlavné obavy týkajúce sa bezpečnosti boli pozorované na pokusných zvieratách. Ak sa ADE vyskytne u jednotlivca, jeho reakcia na vírus môže byť horšia, ako by bola jeho reakcia, keby sa u neho nikdy nevyvinula protilátka.

Protilátka sa môže stať neneutralizujúcou protilátkou jednoducho preto, že sa neviaže na správnu časť vírusu, aby ju neutralizovala, alebo sa protilátka viaže na vírus príliš slabo. Môže k tomu dôjsť aj vtedy, ak koncentrácia neutralizačnej protilátky časom poklesne a už nebude mať dostatočnú koncentráciu na to, aby spôsobila neutralizáciu vírusu. Okrem toho neutralizujúca protilátka sa môže následne stať neneutralizujúcu protilátkou, keď sa stretne s iným kmeňom vírusu. 

Čo spôsobuje ADE? Presný mechanizmus ADE pri SARS nie je známy, ale vedúca teória je opísaná nasledovne: U určitých vírusov môže väzba neneutralizujúcej protilátky na vírus viesť k vstupu a infikovaniu vašich imunitných buniek. K tomu dochádza prostredníctvom receptora nazývaného FcyRII. FcyRII receptor sa nachádza na vonkajšej strane mnohých tkanív nášho tela, najmä v makrofágoch derivovaných z monocytov, ktoré sú typom bielych krviniek. Inými slovami prítomnosť neneutralizujúcej protilátky teraz vedie vírus k infikovaniu buniek vášho imunitného systému a tieto vírusy sú potom schopné replikovať sa v týchto bunkách a spôsobiť zmätok vo vašej imunitnej reakcii. Jeden koniec protilátky sa zachytáva na víruse a druhý koniec protilátky sa zachytáva na imunitnej bunke. Neneutralizujúca protilátka v zásade umožňuje vírusu spojenie s imunitnými bunkami, ktoré potom môže infikovať. Môžete to vidieť na úvodnom obrázku.

To môže spôsobiť zvýšenú zápalovú reakciu, tzv. cytokínovú búrku a všeobecnú dysreguláciu imunitného systému, ktorý umožňuje vírusu spôsobiť väčšie škody v pľúcach a iných orgánoch nášho tela. Okrem toho nové typy buniek v našom tele sú teraz citlivé na vírusovú infekciu vďaka dodatočnej vírusovej vstupnej ceste uľahčenej receptorom FcyRII, ktorý je na mnohých rôznych typoch buniek.

Čo to znamená, že môžete dostať vakcínu, ktorá spôsobuje, že váš imunitný systém vytvára protilátku na vakcínu a potom, keď je vaše telo skutočne napadnuté skutočným patogénom, infekcia je oveľa horšia, ako keby ste neboli očkovaní.

Opäť, to nie je vidieť pri všetkých vírusoch, alebo dokonca vo všetkých kmeňoch daného vírusu a existuje toho veľa, čomu vedci nerozumejú o kompletnej množine faktorov, ktoré diktujú, kedy a či môže dôjsť k ADE. Je vcelku pravdepodobné, že genetické faktory, ako aj zdravotný stav jednotlivca môžu zohrávať úlohu pri modulácii tejto reakcie. Ako už bolo povedané, existuje veľa štúdií (v referenčnej časti nižšie), ktoré dokazujú, že ADE predstavuje pretrvávajúci problém s koronavírusmi všeobecne a najmä s vírusmi súvisiacimi so SARS. Menej sa samozrejme vie o SARS-CoV-2, ale genetické a štrukturálne podobnosti medzi SARS-CoV-2 a ostatnými koronavírusmi silne naznačujú, že toto riziko je skutočné.

Ukázalo sa, že ADE je vážna výzva pri vakcínach proti koronavirusu a to je primárny dôvod, prečo mnohí zlyhali pri skorých pokusoch in vitro alebo na zvieratách. Napríklad opice Rhesus makak, ktoré boli očkované Spike proteínom vírusu SARS-COV, mali silné akútne poškodenie pľúc, keď boli po očkovaní nakazené so SAR-COV, zatiaľ čo opice, ktoré neboli očkované neprejavili tento problém. Podobne to bolo u myší, ktoré boli imunizované jednou zo štyroch rôznych vakcín SARS-CoV, vykazovali histopatologické zmeny v pľúcach infiltráciou eozinofilmi, keď boli následne infikované vírusom SARS-CoV. K tomu nedošlo pri kontrolnej skupine, ktorá nebola očkovaná. Podobný problém nastal pri vývoji vakcíny pre FIPV, čo je mačací koronavírus.

Aby vakcína fungovala, musia vývojári vakcín nájsť spôsob, ako obísť problém ADE. Bude to vyžadovať úplne nové riešenie a nemusí byť dosiahnuteľné alebo prinajmenšom predvídateľné. Okrem toho vakcína nesmie spôsobiť ADE v následných kmeňoch SARS-CoV-2, ktoré sa objavia v priebehu času, ani v iných endemických koronavírusoch, ktoré cirkulujú každý rok a spôsobujú nádchu.

Hlavným spúšťačom ADE je mutácia vírusu. Zmeny aminokyselinovej sekvencie v Spike proteíne (čo je proteín na povrchu vírusu, ktorý uľahčuje vstup do našich buniek cez ACE2 receptor) môže spôsobiť antigénny posun. To znamená, že protilátka, ktorá je neutralizujúca, sa môže stať neneutralizujúcou protilátkou, pretože antigén sa mierne zmenil. Preto mutácie v Spike proteíne, ktoré sa prirodzene vyskytujú pri coronavírusoch, by mohli vyústiť pravdepodobne v ADE. Keďže tieto budúce kmene nie sú predvídateľné, nie je možné predpovedať, či sa ADE stane problémom v budúcnosti.

Tento základný problém nepredvídateľnosti je zvýraznený v nasledujúcom scenári: Koronavírusová vakcína nemusí byť spočiatku nebezpečná. Ak počiatočné testovanie vyzerá pozitívne, očkovanie by sa pravdepodobne podávalo veľkej časti obyvateľstva. V prvom roku alebo dvoch sa môže zdať, že neexistuje žiadna skutočná otázka bezpečnosti a v priebehu času, väčšie percento svetovej populácie bude zaočkovaných z dôvodu tejto vnímanej “bezpečnosti”. Počas tohto prechodného obdobia vírus postupne mutuje. Časom sa protilátky, ktoré plávajú v krvnom obehu zaočkovaných jedincov postupne neutralizujú, pretože sa nedokážu viazať na vírus s rovnakou spriaznenosťou v dôsledku štrukturálnej zmeny vyplývajúcej z mutácie vírusu. K tomuto posunu by ďalej prispeli aj klesajúce koncentrácie protilátky. Keď sú tieto, predtým očkované osoby infikované týmto odlišným kmeňom SARS-COV-2, mohli by zažiť oveľa ťažšiu reakciu na vírus.

Je ironické, že v tomto scenári táto vakcína urobila vírus viac patogénny, skôr ako menej. To nie je nič, čo by výrobcovia vakcín boli schopní na začiatku predvídať alebo testovať s akoukoľvek skutočnou dôverou a tak sa to ukáže až neskôr.

Ak sa to vyskytne, kto bude zodpovedný?

Vedia výrobcovia vakcín o tomto probléme? Odpoveď je áno, vedia.

Citácia z článku Nature Biotechnology, publikovaný 5. júna 2020:

„Je dôležité o tom hovoriť [ADE],” hovorí Gregory Glenn, prezident výskumu a vývoja v Novavaxe, ktorí v máji spustili svoju skúšku vakcíny Covid-19. „Ale nemôžeme byť príliš opatrní. Ľudia umierajú. Takže tu musíme byť agresívni.”

A z toho istého článku:

„ADE je skutočným znepokojením,“ hovorí virológ Kevin Gilligan, senior konzultant spoločnosti Biologics Consulting, ktorý je poradcom k dôkladným bezpečnostným štúdiám. „Pretože ak dôjde k predčasnému kroku a širokej distribúcii vakcíny, ktorá by podporovala chorobu, bolo by to horšie než v skutočnosti nerobiť vôbec žiadne očkovanie.“

Výrobcovia vakcín sú si vedomý tohto problému. Miera do akej to berú vážne, je ďalšou otázkou.

Komentár: Kedže výrobcovia vakcín boli zbavený akejkoľvek zákonnej zodpovednosti pri škodách na zdraví, len hlupák by veril, že korporácie sa budú riadiť svedomím vo svojom jednaní voči malým ľuďom (skôr pokusným myšiam).

Aj keď si mnoho vývojárov vakcín uvedomuje tento problém, niektorí z nich sa k problému stavajú viac Laissez-faire. Považujú tento problém za „teoretický“ a nie zaručený s myšlienkou, že pokusy na zvieratách by mali vylúčiť potenciál ADE u ľudí.

Ako vedľajšia poznámka, nie je etické uskutočňovať „výzva“ štúdie u ľudí. Avšak výzva štúdie sa uskutočňujú na zvieratách. Inými slovami, klinické skúšanie vakcíny nezahŕňa podanie vakcíny osobe a následné vystavenie tejto osoby vírusu po očkovaní, aby sa sledovala ich reakcia. V klinických štúdiách sa človeku podáva iba vakcína, následne nie je vírus „vyzvaný“. V štúdiách na zvieratách vykonajú výzvu test, aby zistili, ako zvieratá reagujú na infikovanie skutočným vírusom po očkovaní.

Vyrieši problém uskutočnenie štúdií na zvieratách a odstráni sa riziko?

Vôbec nie.

Anne de Groot, generálny riaditeľ EPIVAX tvrdí, že testovanie bezpečnosti vakcín u primátoch nezaručuje bezpečnosť u ľudí, najmä preto, že primáty prejavujú iné hlavné molekuly histokompatibility (Major Histocompatibility Complex), ktoré menia prezentáciu epitopu a imunitnú reakciu. Zvieratá a ľudia sú podobní, ale sú tiež veľmi odlišní. Okrem toho, ako je uvedené vyššie, vývoj rôznych vírusových kmeňov v nasledujúcich rokoch by mohol predstavovať veľký problém, ktorý nie je viditeľný počas počiatočných bezpečnostných pokusov u ľudí alebo zvierat.

A čo nezaočkované osoby, ktoré sú prirodzene infikovaní vírusom a vytvárajú si protilátky? Mohli by títo ľudia zažiť ADE na budúci kmeň SARS-COV-2?

Reakcia ADE je v skutočnosti oveľa komplikovanejšia ako je opis, ktorý som načrtol vyššie. V našom imunitnom systéme existujú ďalšie konkurenčné a nekonkurenčné faktory, ktoré prispievajú k reakcii ADE, z ktorých mnohé nie sú úplne pochopené. Súčasťou tejto rovnice je celý rad rôznych typov T-buniek, ktoré modulujú túto reakciu a tieto T-bunky reagujú na ďalšie časti (epitopy) vírusu. Vo vakcíne je nášmu telu obvykle poskytnutá malá časť vírusu (napríklad proteín Spike) alebo modifikovaný (oslabený alebo mŕtvy) vírus, ktorý je benígnejší. Vakcína nevystavuje celý náš imunitný systém skutočnému vírusu.

Tieto typy vakcín budú vytvárať iba protilátky, ktoré rozpoznávajú časť vírusu, ktorá je vo vakcíne prítomná. Ostatné časti vírusu nie sú zastúpené v skupine protilátok. V tomto scenári je oveľa pravdepodobnejšie, že protilátky vyvolané vakcínou môžu byť tvorené ako neneutralizujúce protilátky, pretože celý vírus nie je obalený protilátkami, iba časťou, ktorá bola použitá na vývoj vakcíny.

Pri skutočnej infekcii je náš imunitný systém vystavený každej časti celého vírusu a ako taký, náš imunitný systém vyvinie množstvo protilátok, ktoré rozpoznávajú rôzne časti vírusu a teda obalia viac vírusu a neutralizujú ho. Okrem toho náš imunitný systém vyvíja reakcie T-buniek na stovky rôznych peptidových epitopov skrz na skrz vírusu, ale vo vakcíne nie je prítomný nadbytok týchto T-buniek. Výskumníci si už uvedomujú, že reakcia T-buniek hrá kooperatívnu úlohu buď vo vývoji alebo neprítomnosti ADE reakcie.

Na základe týchto rozdielov a neúmernej imunologickej odozvy, ktorá je spojená s vakcínami sa domnievam, že riziko ADE je rádovo vyššie po vakcíne pripravenom imunitnom systéme v protiklade imunitného systému reagujúceho na vírus z prostredia. To sa určite stane zjavnejšie ako sa bude Covid-19 vyvíjať v priebehu rokov, ale dôkazné bremeno je na ramenách vakcínového priemyslu, aby preukázali, že ADE nebude vystrkovať hlavu v blízkom horizonte alebo ďalekom. Akonáhle je vakcína podávaná a ľudia si vyvíjajú protilátky k určitému skresleniu vírusu, toto už nemožno zvrátiť. Opäť je to problém, ktorý by sa mohol objaviť neskôr.

Hoci tento článok sa zameral na problém ADE, nie je to jediná cesta alebo mechanizmus, ktorý by mohol predstavovať problém pre infikovaných ľudí po očkovaní. Ďalší mechanizmus je riadený Th2 imunopatológiou, v ktorej chybná reakcia T-buniek iniciuje alergickú zápalovú reakciu. Druhá cesta je založená na vývoji chybných protilátok, ktoré tvoria imunitné komplexy, ktoré potom aktivujú systém komplementu a následne poškodzujú dýchacie cesty. Tieto cesty sú tiež potenciálnymi rizikami pre SARS-COV-2.

Momentálne sa odhaduje smrtnosť vírusu na približne 0,26% a zdá sa, že toto číslo klesá, pretože vírus sa v populácii prirodzene oslabuje. Bola by to chyba zaočkovať celú populáciu proti vírusu s takou nízkou mierou smrtnosti, najmä pri zvážení značného rizika ADE. Domnievam sa, že toto riziko vzniku ADE v očkovanom jedincovi bude oveľa väčšie ako 0,26%, a preto vakcína urobí problém ešte horší, nie lepší. Bolo by to najväčšia chyba storočia, aby sme videli túto mieru úmrtnosti narastať v nasledujúcich rokoch, kvôli našej nedbalej, uponáhľanej snahe o vývoj vakcíny s takým nízkym prahom bezpečnostného testovania a vyhliadky ADE číhajúcej v tieni. Dúfam (a je to veľká nádej), že táto vakcína NEBUDE POVINNÁ.

 

Súvisiace články:

 

Sott archive: Is the coronavirus vaccine a ticking time-bomb?

Print Friendly, PDF & Email
Sdílejte

Leave a Reply

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

blank